Je naozaj potrebné zmeny zažívať? Patrí zmena naozaj k životu človeka? Musíme si nimi prejsť všetci alebo len určitý jednotlivci? Sú len zlé alebo aj dobré zmeny?
Sú zmeny pre život skutočne potrebné? Človek ako jedinec je súčasťou materiálneho, ale i duševného sveta. Preto aj zmeny je možné uskutočniť materiálne teda zvonka, viditeľne. Či sú nutné a v akých časových intervaloch, to si volíme každý sám. Napríklad mnohé ženy, samozrejme ak na to majú financie, potrebujú nové topánky, nový „outfit“, nový účes, nové kabelky. Potrebujú zmenu, inak by sa vo svojom svete úplne unudili a mali by pocit, že vyzerajú menejcenne. Samozrejme nehovorím o ženách všetkých, len o určitej skupine. Nechcem vynechať ani mužov. Aj oni potrebujú k životu nové hračky typu auto, motorka atď. Muži však momentálne nie sú cieľovou skupinou tohto článku, určite sa im však budem venovať neskôr.
Tie z nás, ktoré prechádzajú rôznymi zložitými životnými etapami zasa potrebujú zmeny skôr vnútorného resp. duševného charakteru. Za zložité etapy pokladáme také zmeny, ktoré nám menia život naruby od jeho základov. Existuje mnoho takých situácii od sobášov, narodenie dieťaťa, po rozvody, úmrtia, zmeny zamestnania, zmeny bydliska. Sú zmeny, ktoré zmenia náš život na krajší, lepší, radostnejší. Sú aj také, ktoré by sme najradšej čarovným prútikom úplne vymazali, vrátili čas späť.
Aby sme tu len nefilozovali do vzduchoprázdna, uvediem príklad zo života mnohých slovenských žien pracujúcich v zahraničí. Jednu takú dokonca osobne poznám a práve ona má vo zvyku obhajovať dobré i zlé veci frázou zmena je život. Celý život žila ako matka troch detí, žena bývalého režimu, ktorý zabudol naučiť ženy starať sa o seba. Manžel jej ochorel, rodina potrebovala financie, zázemie a tak bola nútená odísť do zahraničia, aby zabezpečila riadny chod domácnosti. Až v zahraničí prišla na to, čo znamená reálna zmena, čo znamená, keď sa všetko obráti naopak. Musela sa naučiť vychádzať s ľuďmi z iných, vyšších sociálnych pomerov. Naučila sa spoznávať a ochutnávať nové veci, novú kultúru. Omnoho viacej času venovala sama sebe a dostala sa do stavu, keď bola za túto zmenu vďačná. Doteraz tvrdí, že nebyť všetkého zlého čo sa jej v živote prihodilo, nedokázala by sa odhodlať len tak odísť do inej krajiny a vyskúšať toľko nových príležitostí. „Zmena je život“, sa stalo jej životným krédom a navyše k tomu pridala: „všetko zlé je na niečo dobré“.
Zaujímavé je teda zistenie, že bez akýchkoľvek zmien by sme boli neplnohodnotnými, prázdnymi misami bez zážitkov. Denno- denne pracujeme so životnými rozhodnutiami. Tým ovplyvňujeme životy nás aj ostatných. Netreba však zabúdať na to, že isté rozhodnutia sa nedajú vrátiť späť a môžeme ich oľutovať. Nezabúdajme, že zmeny patria k životu a ich nevyhnutnosť by sa mala stať pravidlom prežitia nás všetkých.
