Small-talk alias malý-veľký rozhovor

Autor: Petra Pichnarcikova | 18.5.2016 o 12:33 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  91x

Malé rozhovory, alebo moderným internacionálnym jazykom pomenované  „small talky“ sú dôležitou súčasťou života. Nazvala som ich malé-veľké rozhovory, pretože dokážu s ľuďmi a vzťahmi urobiť divy v pozitívnom smere.

Industriálne haly. Rozľahlé pozemky, na ktorých sa rozprestierajú. Výrobné procesy, ktorých je milión. Jediná administratívna budova, v ktorej pracujú hentí tzv. mudrlanti, nevýrobní pracovníci. Traduje sa o nich, že len mudrujú do výroby, do procesov a v skutočnosti nerobia nič. Korporácia, na ktorej čele stojí majiteľ, skupina z hlavného mesta, ktokoľvek. Človek sa tu cíti ako maličký červík, ako súčasť velikánskeho korporátneho kolosu. Na jeho konci síce vychádzajú hotové výrobky, ale často ani netušíme, že sme malým dielom z nich.

Nechcem rozoberať výrobné procesy, ani vzťahy na pracovisku. Potrebné je len poukázať na to, prečo sa ľudia často cítia ako maličké, nepotrebné stvorenia a majú rôzne problémy pri nadväzovaní vzťahov či už v osobnom alebo pracovnom živote.

Tu nastupuje komunikácia. Je mnoho publikácií, článkov o tom, ako správne hovoriť, aké ciele a normatíva si stanoviť, aby sme udržali tému. Často si neuvedomujeme, ako dôležité je správnym spôsobom sa odosobniť a uvoľniť atmosféru oficiálneho okamihu. Ako dobre padne človeku v akejkoľvek pozícii využiť chvíľku na úsmev, na rozhovor doslova o ničom.

V praxi sa často stretávam s tým, že pri oficiálnych návštevách, obchodných poradách je vzduch a atmosféra presýtená dávkou decentnosti, profesionálneho vystupovania presne podľa etikety. Napríklad aj obchodníci pri rokovaniach o zmluvách, o najrôznejších podmienkach a ponukách, robia veľmi často tú istú chybu. Aby zvýšili svoju dôveru, a aby ukázali partnerovi, že ho počúvajú, vyzerajú ako nehybné sochy. Naozaj sa nezvyknú pohnúť ani kúsočkom svojho tela. Ruky majú stroho položené resp. vystreté pri tele, človek pri pozorovaní nadobudne pocit, že až nedýchajú.  Efekt počúvania sa razom u partnera stane efektom opačným. To znamená, že vyvoláme dojem, že sa nudíme, že v skutočnosti nepočúvame.

Je mnoho situácií, keď trápne ticho spôsobuje blbú atmosféru. Určite poznáte chvíľky ticha pri jazde výťahom spolu s kolegami, ktorých nepoznáte úplne priamo a dobre. Keď sa s nimi veziete, je počuť zvuk každej skrutky, každého zhybu výťahu. Sledujete jednotlivé poschodia a za celý čas sa zmôžete iba na základné „dobrý deň“ a „dovidenia“.  Pracovný obed, keď ľudia nechcú hovoriť o práci alebo o osobných záležitostiach niekedy presedíme ticho ako sochy a nezmôžeme sa na iné ako zaželať dobrú chuť ostatným.  Doslova z nás cítiť, že nemáme o čom hovoriť, že sa necítime v danej spoločnosti pohodlne a uvoľnene. Často nám to uberá na reputácií a nie sme vnímaní ako by sme si želali.

Vo veľkom podniku  sa nie vždy a všetci navzájom poznajú. Jediné, čo nás identifikuje je práca v jednej spoločnosti. Preto je fajn zistiť obor, v ktorom daný pracovník pôsobí, predstaviť sa. Treba však dávať pozor, aby sa naše otázky neuchýlili na výsluch.  Zakázané je vyjadrovať náš kategorický odpor a vyhýbať sa tiež presadzovaniu vlastného názoru.  Tieto rozhovory by nemali smerovať k hlbokým filozofickým  úvahám, ani sa neodporúča riešiť v nich politickú situáciu krajiny. Mali by byť všeobecného charakteru.

Vynikajúcimi témami sú  počasie, šport, záľuby, umenie a kultúra. V lete je vďačnou témou dovolenka, záľuby, záhradkárčenie a podobne. Nezabúdajme, že otázky majú byť formulované jasne a výstižne. Partner by mal vedieť odpovedať jednoslabične, bez dlhého premýšľania.

Ovládať pravidlá rýchlych, malých-veľkých rozhovorov je užitočné. Utužuje to našu pozíciu v spoločnosti, jednoduchým a nevtieravým spôsobom sa zoznamujeme s rôznymi ľuďmi, stávame sa viditeľnejšími. Pri rokovaniach môžeme naraziť na osobu, s ktorou sme zažili nepríjemnú situáciu a napríklad sme spoločne nadávali na dlhé rady na obede. To nám môže pomôcť pri riešení konfliktov, uzatváraní zmlúv a podobne. Small-tak sa stáva bránou a tréningom k úspešnej komunikácii. Nezabúdajme, že hovoriť je dar, ktorý vieme spolu rozvíjať a utvárať si tak lepšie prostredie na pracovisku, doma, na ulici. Vieme si spríjemniť čas, ktorý musíme tráviť v radoch, nudné okamihy sa môžu stať príjemným časom stráveným v blízkosti ostatných.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?