Slniečko začalo svietiť intenzívnejšie. Pocítili sme viacej energie. Zrazu prichádza na rad činorodosť, motivácia posunúť sa vpred. Vpred v práci alebo vpred v domácnosti, vo vzdelávaní, sebarozvoji alebo kam vpred? Otázka, na ktorú hľadajú odpoveď mnohí z nás. Aj u mňa občas táto otázka spôsobuje vlastnú krízu. Hľadaniu odpovede sa už venujem niekoľko rokov a snažím sa ju odhaliť vlastnou sebareflexiou.
Samotná motivácia v sebe ukrýva mnoho zradných okamihov. Občasne som až tak premotivovaná, že neurobím doslova a do písmena nič. Skončím skôr v práci, teším sa, že mám viacej voľného času. Prídem domov a nemám energiu na nič. Jednoducho sa vyhováram na jarnú únavu. Je to naozaj tak? Človek, ktorý je zvyknutý na rýchle životné tempo a často ma pocit, že nič nestíha, sa zrazu nevie vysporiadať s myšlienkou: mám dosť voľného času, môžem si zvoliť ľubovoľnú aktivitu.
V práci sa občas nič dôležité nedeje. Už v stredu nadobúdam pocit akoby bol piatok. Smelé plány na fitnesscentrum, šport, čistú domácnosť, sa rozplývajú pri samovoľnom oddychu doma na gauči. Večer prídu pocity výčitiek svedomia, ktoré uchlácholím tým, že aj oddychovať treba vedieť. Je to síce pravda, ale nemôžem oddychovať celý týždeň a zároveň byť nespokojná, že som sa nikam neposunula.
Ako dostatočne vyprovokovať samú seba, aby som svoje plány dotiahla do konca? Nikdy som neverila koučom a školiteľom, ktorí hovorili o dosahovaní cieľov. Tvrdili, že je dobré si postupne spísať svoje plány na papier. Neskôr prideliť jednotlivým cieľom – plánom časový horizont. Na konci ich roztriediť na krátkodobé a dlhodobé. Samozrejme začať plniť krátkodobé, ktoré nám budú napomáhať aj k dlhodobým. Zdalo sa mi to ako zdĺhavý proces, ako poučky, ktoré nikdy nefungujú.
Nesúhlasím s názorom, že si máme zohnať akýkoľvek šmirák a spísať to tam. Pre samotný nadhľad nad vlastnými myšlienkami odporúčam zadovážiť si motivačný diár, v ktorom si vyčlením strany na vlastné myšlienky. Je veľmi užitočné dať myšlienky na papier, do súvislej podoby. Vždy sa k nim viem vrátiť a pouvažovať nad vlastnými ideami. Viem ich prehodnotiť, prípadne zmeniť. Je dobré vidieť, čo sme chceli na začiatku a porovnať si to s prítomnosťou. Niekedy to pomáha nielen motivovať samého seba ale aj uvoľniť sa od obrovského množstva informácií, ktoré nám denno-denne zamestnávajú hlavu.
Ciele nemusia vždy byť ušľachtilé, dlhodobého charakteru. Ako príklad uvediem moje vlastné písanie do diára na vyhradené stránky. Podotýkam, že som len na začiatku. Pondelok – v prípade, že prídem domov skôr ako o 17:00, presadím kvety. Utorok – ak budem mať večer energiu, utrieť prach na kuchynskej linke. Takto by som mohla pokračovať do nekonečna. Na začiatku som si dávala iba povinné úlohy. Neskôr som k tomu pridala cieľ: naučiť sa ďalší cudzí jazyk. Pridávala som si úlohy typu: dnes stráviť minimálne 1 hodinou nad štúdiom. Nesmieme však zabúdať na spätnú väzbu a teda na akési prehodnotenie toho, čo sme zvládli a toho čo nás čaká, respektíve sa presúva na ďalší týždeň, mesiac, rok.
Verím, že postupne odhalíme v sebe skvelých motivátorov. Čas budeme mať usporiadanejší a zároveň si budeme večer líhať do postele s čistou hlavou a nie s uvažovaním nad povinnosťami ďalšieho dňa. Nepodľahneme depresiám zo škaredého počasia, lebo budeme mať plány aj pre takýto prípad. Tak smelo do toho. Niet lepšieho času ako jarného obdobia, keď sa príroda zobúdza a ľudia sa venujú jarnému upratovaniu. Naučme sa venovať aj sebe samým a vážiť si každý okamih strávený s radosťou a s pocitom, že život je krásnou záležitosťou.
