Ženy po 30tke

Autor: Petra Pichnarcikova | 26.1.2016 o 14:18 | Karma článku: 4,31 | Prečítané:  1362x

Život po 30tke sa stáva pre niektoré z nás nočnou morou. Poďme spoločne zablúdiť do ženského sveta plného očakávaní, plánov a starostí. Obdobie nazývané "po 30tke" je pre väčšinu z nás spájané s depresiami aj novými očakávaniami.

Ako malé dieťa som sa hrala na to, kým chcem byť, čo chcem mať a kde chcem bývať. Asi som sa len snažila naplánovať si detaily toho, čo bude, keď raz vyrastiem. Postupom času sa tieto ružové predstavy o živote menili na konkrétnejšie plány, až nadobudli presnejšie rozmery. Hranice som si stanovila na vek krásnych 30 rokov. Hovorila som si, že dovtedy musím mať dostatok času na dokončenie vzdelania na prestížnej univerzite, na nájdenie si dobrého „jobu“. Predstavy o kariérnom postupe i  dobrej výplate boli dokonalé. K tomu tiež patril láskavý, dobrý priateľ, ktorý bude zároveň dobrým manželom a spoľahlivým otcom. Do tridsiatky sa to pekne usporiada a ja budem mať minimálne jedno zdravé a inteligentné dieťa.

Zrazu je to tu.

Prichádza ten deň..... Teším sa na búrlivú oslavu, očakávam gratulantov, bude to určite zaujímavá párty. Presne tak. Všetci sa zabávame, tancujeme, rozprávame vtipy. Utekáme po najrôznejších podnikoch, užívame si narodeninovú noc.

Prichádza deň po... Po prehýrenej noci plnej smiešnych situácii a okamihov sa zobudím do reality. Wau, hovorím si, už mám tridsať! Zmenilo sa niečo? Bežím ku zrkadlu, hľadám nové vrásky. Mám pocit, že starnem, mám pocit, že rýchlo musím niečo dobehnúť. Začnem sa ľutovať, začnem hodnotiť, že nič zo svojich plánov som nestihla, že bolo málo času. Prídem do práce a stačí mi len malý náznak, či uštipačná poznámka kolegu, aby som vybuchla a všetkým vykričala: Haló, vidíte ako som zostarla? Ja už som tridsaťročná, bezdetná, slobodná, moja kariéra je v plienkach. Nastúpia depresie, plač, občasne aj smiech.

Ako to všetci poznáme, je krásne počúvať detské sny a plány. Život rýchlo plynie a nie vždy všetko funguje ako hodinky. Ja nie som výnimkou. Pracovala som na sebe a hýbala sa v smere životného vetra. Brala príležitosti, ktoré sa mi zdali ako najvhodnejšie. Ani som sa nenazdala a strašidelné obdobie zúčtovania pre mňa samú, mi visí na krku. Čarovný, okrúhly vek 30 rokov, povie si každý, kto týmto prešiel. Pre mňa nastane onedlho strašidelné obdobie, lebo nič z toho, čo som plánovala, sa nenaplnilo úplne. Čiastočne som dosiahla zaujímavé veci, avšak má to ďaleko od mojich detských plánov.

Stop! Tieto reči mi nestoja za to. Netrápme sa nad vekom, nad ušlým časom, nebilancujme dokola. Po týchto depresiách som sa sama rozhodla fungovať presne tak, ako pred 30tkou. Stále budem na sebe tvrdo pracovať, vzdelávať sa, pokračovať vo svojej životnej misii. Nebudem viac tlačiť partnera do svadby, nebudem sa trápiť nad tým, či zvládnem byť dobrou mamou. Nikto a nič ma na životnú cestu nepripraví lepšie, ako samotný život a realita.

Okolo mňa je mnoho ďalších ľudí, kolegov a kolegýň podobného veku. Neviem síce prečo je to tak, ale my ženy máme väčšiu tendenciu bilancovať, hodnotiť. Niekto to volá biologické hodinky, ja to nazývam prehnané feministické názory nastúpené v realite. My -  ženy, chceme celému svetu dokázať, že sa to dá. Vieme byť predsa úžasné manželky, trpezlivé mamičky, úspešné manažérky. Háčik spočíva v tom, že nestíhame mať radosť z dosiahnutých úspechov, lebo na to neostáva čas. Naozaj chceme toto všetko v živote mať? Je fajn pocit byť takzvanou „superwoman“, ale často to ide na úkor iných vecí. Je na nás z každej strany vyvíjaný tlak, aby sme stíhali množstvo vecí. Áno, my sme si vybojovali rovnaké šance ako muži.  Sme na to aj patrične hrdé. Ale naučme sa nebilancovať svoj život po 30tke, neplakať nad tým, že sme staré a nič sme nedokázali. Zastávam názor, čo má prísť to príde. Samozrejme, aj ja pociťujem nedostatok času, nespokojnosť so svojim životom. Ale prečo práve po 30tke nadobúdame pocit, že život nám uteká medzi prstami? Sama tomu nie celkom rozumiem, ale žiaľ patrím k tým, ktorí tiež radi pri okrúhlych narodeninách bilancujú. Verím, že úsilím a tvrdou prácou sa mi aj neskôr ako v 30tke podarí zanechať po sebe niečo hodnotné. Zaslúžim si predsa rodinu, ktorá bude na mňa pyšná, kariéru, v ktorej sa nájdem.

Nedovoľme nikomu, aby nás limitoval v našich snoch a túžbach. Vek predsa nemôže byť prekážkou v šťastnom živote. Roztiahnime krídla a nechajme sa unášať prúdmi života, ovoňajme slnečné lúče a ochutnajme dažďové kvapky. Keď raz zostarneme, budeme len spomínať na tieto radostné chvíle plné elánu do života.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?